Kompost od mnohonôžok - doplnkový substrát pre izbové rastliny
Ako vášnivý chovateľ mnohonôžok som postupom času získal desiatky rôznych druhov z celého sveta. Pre praktickosť sa tieto živočíchy chovajú buď v samostatných teráriách, alebo ešte lepšie - vo veľkých plastových boxoch o objeme 20 až 70 litrov. Dôvod je prostý. Mnohonôžky sú totiž živočíchy, ktoré fungujú vo voľnej prírody ako akési drviče hnijúceho organického odpadu. Keď na jeseň napadne v lese lístie a začnú prehnívať popadané konáre stromov, sú to práve ony, ktoré tento materiál rozožierajú na menšie častice a sprístupnia tak živiny do ďalšieho obehu. V chove sa aj z toho dôvodu kŕmia potravou, ktorá je im najbližšia. Tropické druhy ochotne prijímajú lístie a drevo našich drevín, najmä dub, hrab, či javor. Tým, ako tento materiál postupne v chovných boxoch prežierajú, hromadia sa ich výkaly v jeho spodnej časti. Takéto chovné ubikácie však nie sú sterilné. Žijú v nich aj iné pôdne živočíchy, ako napr. pôdne roztoče, chvostoskoky, dážďovky a rovnakonôžky. Aspoň v mojom chove sa tento materiál hromadí v takomto boxe približne dva roky, kým sa nenaplní natoľko, že ho treba "vybrať" a mnohonôžkam poskytnúť vynovený domov pre ďalší život. V prípade, že chováte mnohonôžky v menšom množstve, nie je to ho materiálu veľa. Pri desiatkach chovných boxov s desiatkami rôznych druhov mnohonôžok však vznikajú desiatky litrov substrátu. A tu nastáva otázka - čo s ním?
Mnohonôžky Benoitolus siamensis požierajúce povrch kôry hnijúceho dreva. Malé hnedé hrudky okolo nich sú výsledný čerstvý trus (Foto: Adrián Purkart).
Pestrofarebné mnohonôžky Rhopalomeris carnifex z juhovýchodnej Ázie prežierajúce drevo, ktoré pretvárajú do hrudkovitého trusu. Ten následne prepadáva do nižších vrstiev, kde ho iné živočíchy pretvoria v pôdu a živiny vhodné pre primárnych producentov - rastliny (Foto: Adrián Purkart) .
Bližšie neurčený druh mnohonôžky rodu Rhinocricus, ktorá sa živí prevažne opadaným hnijúcim lístím (Foto: Adrián Purkart).
Mnohonôžky nepohrdnú ani ovocím, zeleninou, hubami, lišajníkmi, či mŕtvym hmyzom. Na fotografii Spirobolus caudulanus požierajúca uhorku (Foto: Adrián Purkart).
Keď to s chovom mnohonôžok preženiete, tak vám miesto hrsti ich výkalov vznikajú desiatky litrov substrátu, ktorý je vo svojej podstate kompostom tvoreným pôdnou faunou. V rozsiahlejšom chove mnohonôžok sa stáva výživným odpadom a vzniká tak otázka ohľadom jeho ďalšieho využitia. Na obrázku je ukážka časti chovu. Jemná cenzúra zakrýva niektoré technologické vychytávky miestnosti určenej na chov (Foto: Adrián Purkart).
Usúdil som, že trus mnohonôžok, ktoré kŕmim lístím, drevom, lišajníkmi, zeleninou a ovocím, vločkovým krmivom pre rybičky a inými surovinami, nemôže byť vôbec zlým hnojivom pre rastliny v mojej záhrade. Postupne som preto aplikoval tento "kompost" paprikám a rajčinám. Nezdá sa, že by im prekážal - ba naopak, úroda bola každý rok solídna a taktiež pôda v mieste výsevu ožila natoľko, že dokázala lepšie zadržiavať vlahu. Už v tomto období som sa však intenzívne venoval pestovaniu rôznych izbových a okrasných rastlín, kde som pochopiteľne začal tiež experimentovať. Zamyslel som sa totiž nad tým, čo som pozoroval priamo na potuľkách v prírode, špeciálne v tropických oblastiach. Veľké druhy mnohonôžok, ktoré sa chovajú v zajatí, najčastejšie patria do ekologickej skupiny tzv. "climbers" čiže "šplhači". Znamená to, že tieto druhy zvyčajne nežijú až tak skryto niekde v substráte, ale po nociach lozia po teréne a požierajú skôr potravu na povrchu. Najčastejšie ich preto nájdeme loziť niekde po kôre stromu, kde napr. obžierajú lišajníky a riasy, iné naopak nájdeme požierať huby. Samozrejme, podobne ako v slovenskej prírode, aj v trópoch padá na zem množstvo rôzneho lístia a iného rastlinného materiálu, ktorý mnohonôžky analogicky podobne drvia na menší substrát a ten postupnými krokmi prinavráti živiny nazad do pôdy s koreňmi rastlín. Etážovitosť tropických lesov však reflektuje svetelné podmienky, čiže rastliny nerastú len v podraste stromov, ale snažia sa rôznymi spôsobmi šplhať či uchytávať o vysoké predmety, najčastejšie teda stromy. Ak teda mnohonôžky žijú v tomto prostredí a vylučujú trus, stekajúca voda počas dažďa ho pochopiteľne musí premývať a dostávať tento roztok ku koreňom uchytených rastlín. V prostredí, kde záleží na každej štipke živín, sa preto takáto výživná hrudka hovienka stáva pre rastlinu dôležitou udalosťou v jej botanickom živote. Aspoň takú mám predstavu.
Hmlový tropický les na úpätí Ánd v okolí mesta Mérida, Venezuela. Flóru tvoria prevažne rastliny, ktoré robia všetko preto, aby sa šplhaním dostali za svetlom, prípadne rastú priamo na stromoch ako epifyty. V týchto podmienkach sa spoliehajú na prísun živín v podobe rozkladajúceho sa dreva, vtáčieho trusu a pravdepodobne aj trusu drobných živočíchov napr. mnohonôžok (Foto: Adrián Purkart).
Interiér tropického lesa na východnom pobreží Madagaskaru je vhodným miestom pre život mnohonôžok. Tie sa tu vyskytovali lezúc na stromoch (najmä rod Spirostreptus), naopak, menšie druhy obývali listovú opadanku a hnijúce drevo (Foto: Adrián Purkart).
Mnohonôžky treba v tropických lesoch hľadať hlavne po zotmení. Z ničoho nič tak môžete po zemi nájsť loziť aj vyše 15 centimetrové jedince. Cez deň je aktívnych len málo druhov (Foto: Adrián Purkart).
Ak niekedy budete pátrať po tom, ako rastú v prírode vaše obľúbené izbové rastliny, neprekvapí, že k šplhaniu nevyužívajú záhradkárske tyče, ale stromy a skaly. Zrátal som si teda 2+2 a vyšlo mi, že keď budem miešať substrát pre izbové rastliny, skúsim tam prihodiť tiež za menšiu hrsť substrátu z chovu mojich mnohonôžok. Na jednotlivé rastlinné druhy používam samostatné "receptúry", ktoré asi nemá veľký význam rozpisovať, napokon viac stoja na pocitoch, než na nejakých meraných pomeroch. Každému však radím sa so substrátom doslova hrať. Vezmite si veľkú nádobu, nasypte do nej trochu rašeliny, perlitu, píniovej kôry vhodnej frakcie, možno rašelinníku, pôdy a iných prímesí a prehrabávajte sa v nej do sýtosti. Časom prídete na to, v akej zmeske sa vašim rastlinkám páči najviac a pri každom ďalšom miešaní pridáte alebo uberiete pomer jednotlivých komponentov. Do žiadneho substrátu sa však nezvykne v prípade väčšiny izbových rastlín primiešavať granulované hnojivo alebo hnoj. Väčšina miešaných zmesí je taktiež biologicky veľmi málo aktívna, napokon sú do nej pridávané na živiny chudobné prímesy, v tom horšom prípade sú rôznym spôsobom jednotlivé prvky sterilizované. A ja som práve členom tábora živých substrátov, ktoré sú natoľko ekologicky stabilné, že nedopustia rastu nižších plesní. Substrát vytvorený mnohonôžkami tak bola voľba, ktorú som riskol dať aj vzácnejším rastlinám. Pokus-omyl.
Mnohonôžky sú ako také malé drviče rastlinného odpadu. Postupne prežierajú drevo, lístie a iný organický odpad. Z hromady lístia, kúsku ovocia a iných surovín, ktorými sa v chove živia, postupne vzniká substrát tvorený hrudkami výkalov. V ňom žije rôznorodá drobná pôdna fauna, ktorá v priebehu mesiacov až rokov pretvorí tieto výkaly v pôdu. Ak poznáte vermikompost tvorený dážďovkami, dá sa povedať, že ide o istú analógiu (Foto: Adrián Purkart).
Po zhruba jednom až dvoch rokoch pretvárania výkalov mnohonôžok pôdnymi organizmami vzniká substrát, ktorý zdanlivo pripomína pôdu (Foto: Adrián Purkart).
Často sa ma ľudia pýtajú, akú mágiu používam pri pestovaní rastlín. Aj keď moju starostlivosť o ne nepokladám za precíznu, pomerne intenzívne bujnejú, čo ma núti ich často strihať a rozdávať z nich odrezky ďalším nadšencom. Z rôznych dôvodov nekupujem žiadne extrémne špeciálne hnojivá a taktiež nemeriam ich aplikácie. Pri bežnom hnojení používam zväčša nízke koncentrácie bežne dostupných hnojív ako napr. Engo (modré) a Kristalon Gold. Rastliny však sadím už do vopred pripraveného substrátu, ktorý obsahuje substrát od mnohonôžok. Neviem však odhadnúť množstvo, ktoré aplikujem, no odhadom na 10 litrov substrátu dávam za hrsť. Takto namiešaný substrát nevyužívam na sadenie hneď. Prv ho porosím a nechám aspoň týždeň-dva odstáť. Mám za to, že sa jednotlivé jeho prvky po premiešaní stmelia, zmes mikrobiálne ožije a stabilizuje sa. Občas len tak dohodím do už hotových kvetináčov za poprašok, ktorý sa postupne polievaním lúhuje hlbšie do pôdy. Možno trepem hlúposti, a možno táto aplikácia nemá na rastliny takmer žiaden vplyv. Hoci som prírodovedcom, nedosiahol som zatiaľ vedomostné kapacity na to, aby som tieto tézy dokázal vedeckejšie odmerať, či inak potvrdiť. Ale aj o tom je hobby ..... sféra, ktorá nám umožňuje experimentovať a užívať si čaro nevedomého poznania.
Bujnejúca zeleň v miestnosti je niečo, čo mi dodáva energiu aj v tie najhoršie dni (Foto: Adrián Purkart).
Rastliny musia byť aj v kancelárií - prvá strana. Takto vyzerala pár mesiacov po zariadení (2022). Neskoršie tento príspevok aktualizujem, aby som poukázal na dlhodobejšie zmeny (Foto: Adrián Purkart).
Rastliny musia byť aj v kancelárií - druhá strana. Takto vyzerala pár mesiacov po zariadení (2022). Neskoršie tento príspevok aktualizujem, aby som poukázal na dlhodobejšie zmeny (Foto: Adrián Purkart).
Mnohonôžky Benoitolus siamensis požierajúce povrch kôry hnijúceho dreva. Malé hnedé hrudky okolo nich sú výsledný čerstvý trus (Foto: Adrián Purkart).
Pestrofarebné mnohonôžky Rhopalomeris carnifex z juhovýchodnej Ázie prežierajúce drevo, ktoré pretvárajú do hrudkovitého trusu. Ten následne prepadáva do nižších vrstiev, kde ho iné živočíchy pretvoria v pôdu a živiny vhodné pre primárnych producentov - rastliny (Foto: Adrián Purkart) .
Bližšie neurčený druh mnohonôžky rodu Rhinocricus, ktorá sa živí prevažne opadaným hnijúcim lístím (Foto: Adrián Purkart).
Mnohonôžky nepohrdnú ani ovocím, zeleninou, hubami, lišajníkmi, či mŕtvym hmyzom. Na fotografii Spirobolus caudulanus požierajúca uhorku (Foto: Adrián Purkart).
Keď to s chovom mnohonôžok preženiete, tak vám miesto hrsti ich výkalov vznikajú desiatky litrov substrátu, ktorý je vo svojej podstate kompostom tvoreným pôdnou faunou. V rozsiahlejšom chove mnohonôžok sa stáva výživným odpadom a vzniká tak otázka ohľadom jeho ďalšieho využitia. Na obrázku je ukážka časti chovu. Jemná cenzúra zakrýva niektoré technologické vychytávky miestnosti určenej na chov (Foto: Adrián Purkart).
Usúdil som, že trus mnohonôžok, ktoré kŕmim lístím, drevom, lišajníkmi, zeleninou a ovocím, vločkovým krmivom pre rybičky a inými surovinami, nemôže byť vôbec zlým hnojivom pre rastliny v mojej záhrade. Postupne som preto aplikoval tento "kompost" paprikám a rajčinám. Nezdá sa, že by im prekážal - ba naopak, úroda bola každý rok solídna a taktiež pôda v mieste výsevu ožila natoľko, že dokázala lepšie zadržiavať vlahu. Už v tomto období som sa však intenzívne venoval pestovaniu rôznych izbových a okrasných rastlín, kde som pochopiteľne začal tiež experimentovať. Zamyslel som sa totiž nad tým, čo som pozoroval priamo na potuľkách v prírode, špeciálne v tropických oblastiach. Veľké druhy mnohonôžok, ktoré sa chovajú v zajatí, najčastejšie patria do ekologickej skupiny tzv. "climbers" čiže "šplhači". Znamená to, že tieto druhy zvyčajne nežijú až tak skryto niekde v substráte, ale po nociach lozia po teréne a požierajú skôr potravu na povrchu. Najčastejšie ich preto nájdeme loziť niekde po kôre stromu, kde napr. obžierajú lišajníky a riasy, iné naopak nájdeme požierať huby. Samozrejme, podobne ako v slovenskej prírode, aj v trópoch padá na zem množstvo rôzneho lístia a iného rastlinného materiálu, ktorý mnohonôžky analogicky podobne drvia na menší substrát a ten postupnými krokmi prinavráti živiny nazad do pôdy s koreňmi rastlín. Etážovitosť tropických lesov však reflektuje svetelné podmienky, čiže rastliny nerastú len v podraste stromov, ale snažia sa rôznymi spôsobmi šplhať či uchytávať o vysoké predmety, najčastejšie teda stromy. Ak teda mnohonôžky žijú v tomto prostredí a vylučujú trus, stekajúca voda počas dažďa ho pochopiteľne musí premývať a dostávať tento roztok ku koreňom uchytených rastlín. V prostredí, kde záleží na každej štipke živín, sa preto takáto výživná hrudka hovienka stáva pre rastlinu dôležitou udalosťou v jej botanickom živote. Aspoň takú mám predstavu.
Hmlový tropický les na úpätí Ánd v okolí mesta Mérida, Venezuela. Flóru tvoria prevažne rastliny, ktoré robia všetko preto, aby sa šplhaním dostali za svetlom, prípadne rastú priamo na stromoch ako epifyty. V týchto podmienkach sa spoliehajú na prísun živín v podobe rozkladajúceho sa dreva, vtáčieho trusu a pravdepodobne aj trusu drobných živočíchov napr. mnohonôžok (Foto: Adrián Purkart).
Interiér tropického lesa na východnom pobreží Madagaskaru je vhodným miestom pre život mnohonôžok. Tie sa tu vyskytovali lezúc na stromoch (najmä rod Spirostreptus), naopak, menšie druhy obývali listovú opadanku a hnijúce drevo (Foto: Adrián Purkart).
Mnohonôžky treba v tropických lesoch hľadať hlavne po zotmení. Z ničoho nič tak môžete po zemi nájsť loziť aj vyše 15 centimetrové jedince. Cez deň je aktívnych len málo druhov (Foto: Adrián Purkart).
Ak niekedy budete pátrať po tom, ako rastú v prírode vaše obľúbené izbové rastliny, neprekvapí, že k šplhaniu nevyužívajú záhradkárske tyče, ale stromy a skaly. Zrátal som si teda 2+2 a vyšlo mi, že keď budem miešať substrát pre izbové rastliny, skúsim tam prihodiť tiež za menšiu hrsť substrátu z chovu mojich mnohonôžok. Na jednotlivé rastlinné druhy používam samostatné "receptúry", ktoré asi nemá veľký význam rozpisovať, napokon viac stoja na pocitoch, než na nejakých meraných pomeroch. Každému však radím sa so substrátom doslova hrať. Vezmite si veľkú nádobu, nasypte do nej trochu rašeliny, perlitu, píniovej kôry vhodnej frakcie, možno rašelinníku, pôdy a iných prímesí a prehrabávajte sa v nej do sýtosti. Časom prídete na to, v akej zmeske sa vašim rastlinkám páči najviac a pri každom ďalšom miešaní pridáte alebo uberiete pomer jednotlivých komponentov. Do žiadneho substrátu sa však nezvykne v prípade väčšiny izbových rastlín primiešavať granulované hnojivo alebo hnoj. Väčšina miešaných zmesí je taktiež biologicky veľmi málo aktívna, napokon sú do nej pridávané na živiny chudobné prímesy, v tom horšom prípade sú rôznym spôsobom jednotlivé prvky sterilizované. A ja som práve členom tábora živých substrátov, ktoré sú natoľko ekologicky stabilné, že nedopustia rastu nižších plesní. Substrát vytvorený mnohonôžkami tak bola voľba, ktorú som riskol dať aj vzácnejším rastlinám. Pokus-omyl.
Mnohonôžky sú ako také malé drviče rastlinného odpadu. Postupne prežierajú drevo, lístie a iný organický odpad. Z hromady lístia, kúsku ovocia a iných surovín, ktorými sa v chove živia, postupne vzniká substrát tvorený hrudkami výkalov. V ňom žije rôznorodá drobná pôdna fauna, ktorá v priebehu mesiacov až rokov pretvorí tieto výkaly v pôdu. Ak poznáte vermikompost tvorený dážďovkami, dá sa povedať, že ide o istú analógiu (Foto: Adrián Purkart).
Po zhruba jednom až dvoch rokoch pretvárania výkalov mnohonôžok pôdnymi organizmami vzniká substrát, ktorý zdanlivo pripomína pôdu (Foto: Adrián Purkart).
Často sa ma ľudia pýtajú, akú mágiu používam pri pestovaní rastlín. Aj keď moju starostlivosť o ne nepokladám za precíznu, pomerne intenzívne bujnejú, čo ma núti ich často strihať a rozdávať z nich odrezky ďalším nadšencom. Z rôznych dôvodov nekupujem žiadne extrémne špeciálne hnojivá a taktiež nemeriam ich aplikácie. Pri bežnom hnojení používam zväčša nízke koncentrácie bežne dostupných hnojív ako napr. Engo (modré) a Kristalon Gold. Rastliny však sadím už do vopred pripraveného substrátu, ktorý obsahuje substrát od mnohonôžok. Neviem však odhadnúť množstvo, ktoré aplikujem, no odhadom na 10 litrov substrátu dávam za hrsť. Takto namiešaný substrát nevyužívam na sadenie hneď. Prv ho porosím a nechám aspoň týždeň-dva odstáť. Mám za to, že sa jednotlivé jeho prvky po premiešaní stmelia, zmes mikrobiálne ožije a stabilizuje sa. Občas len tak dohodím do už hotových kvetináčov za poprašok, ktorý sa postupne polievaním lúhuje hlbšie do pôdy. Možno trepem hlúposti, a možno táto aplikácia nemá na rastliny takmer žiaden vplyv. Hoci som prírodovedcom, nedosiahol som zatiaľ vedomostné kapacity na to, aby som tieto tézy dokázal vedeckejšie odmerať, či inak potvrdiť. Ale aj o tom je hobby ..... sféra, ktorá nám umožňuje experimentovať a užívať si čaro nevedomého poznania.
Bujnejúca zeleň v miestnosti je niečo, čo mi dodáva energiu aj v tie najhoršie dni (Foto: Adrián Purkart).
Rastliny musia byť aj v kancelárií - prvá strana. Takto vyzerala pár mesiacov po zariadení (2022). Neskoršie tento príspevok aktualizujem, aby som poukázal na dlhodobejšie zmeny (Foto: Adrián Purkart).
Rastliny musia byť aj v kancelárií - druhá strana. Takto vyzerala pár mesiacov po zariadení (2022). Neskoršie tento príspevok aktualizujem, aby som poukázal na dlhodobejšie zmeny (Foto: Adrián Purkart).