Detstvo
Narodil som sa v roku 1992 v Bratislave, no prvé roky života som strávil v Pezinku. Premiérový kontakt s hmyzom som dosiahol najskôr vtedy, keď ma mama ako maličkého nechávala hrať sa v kuchyni na zemi. Tam som sa s veľkým nasadením zabával delením všadelezúcich mravcov nechtom na dve, či viac súčiastok. Časom som si všimol ich fascinujúcu organizovanosť a mravčí masaker sa zmenil na omrvinkové slávnosti. Stačilo rozdrviť piškótu a chodníček mravcov bol na svete. Rôznorodý hmyz som objavil aj na detskom ihrisku a v našej záhrade, a tak som si ho potajme nosil domov v rôznych nádobách na hračky. Z tejto doby sa zachovalo aj viacero fotografií zobrazujúcich mňa sediaceho niekde dole v mikrokozme (viď foto). V šiestom roku môjho života sme sa presťahovali do bratislavskej Rače. Záujem o prírodu si rodičia nepochybne všimli, a tak som dostal k narodeninám dve vodné korytnačky. Asi v nádeji, aby som už domov nenosil hmyz. Nepodarilo sa. Svoje pozorovania som naďalej rozvíjal najmä na záhrade u starých rodičov, kde bol nielen chov hospodárskych zvierat, ale aj obrábaná pôda s množstvom betónových dlaždíc určených na chôdzu. Aspoň dvakrát týždenne som tam po škole zašiel, aby som ich všetky pootáčal a odhalil, čo pod nimi žije. K identifikácii nálezov mi pomáhala zbierka starých prírodopisných kníh, ale aj rôznorodé encyklopédie, ktoré som si našiel pod vianočným stromčekom. Tie som so sebou vláčil všade - na dovolenky, kúpaliská, či školské výlety. Hneď, ako mi bolo dovolené chodiť samému von na ihrisko s kamarátmi, objavoval som okolitý svet nášho bydliska. Miesto futbalu boli mojou destináciou najmä okolité vinice a priľahlé lesy. Trávil som v nich niekoľko dní v týždni po celú dobu navštevovania základnej školy. Doma som choval mravce v špecializovaných teráriách tzv. formikáriách, pričom som sa neustále pokúšal nachádzať a pozorovať nové druhy.  S príchodom prvých mobilov som sa odvážil zájsť čoraz ďalej do prírody. Mnohí by možno neverili, ako ďaleko sa vie mladistvý entomológ dostať na bicykli v snahe nájsť nové lokality a biotopy. V dobe, kedy internet ešte len vznikal, naprogramoval som na počítačových krúžkoch svoju vlastnú webovú stránku o mravcoch. Volala sa www.arad.ic.cz a  bola prvou stránkou o mravcoch na slovenskom internete. Až neskôr vznikol už taktiež archaický web www.mravce.info. Svoje postrehy som okrem týchto stránok prispieval aj do rôznych diskusných fór, čoho si všimli niektorí entomológovia. Rád by som sa im aj týmto spôsobom poďakoval, že mi ochotne venovali svoj drahocenný čas a dovolili mi obzerať si zbierky v depozitoch múzea, prípadne tráviť so mnou čas v teréne. 

Po základnej škole som začal študovať na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej Zochova 9 v Bratislave. Nadšenie z programovania a práce s telekomunikačnými technológiami ma utvrdzovali v tom, že táto sféra bude mojou primárnou prácou a entomológia zostane len v rovine hobby. Túto harmóniu som živil po celé štyri roky štúdia. Súbežne som rozvíjal aj svoje chovateľské skúsenosti, čoho výsledkom bola enormne sa rozširujúca zbierka rôznorodých živočíchov a poznatkov o nich. Pravidelne som navštevoval všetky dostupné entomologické a chovateľské výstavy. Nadšenie pre vec vyústilo do inkorporácie do tímu AkvaTera, čo je dlhodobo organizácia zameraná na usporadúvanie najväčších akvaristicko-teraristických predajných výstav na Slovensku s návštevnosťou rádovo v tisícoch ľudí. Po skončení strednej školy som plánoval podnikať v odbore, no predsa len ma stále lákala možnosť študovať aj na vysokej škole. Prihlášky som tak poslal na STU FEI, FIIT a PriF UK v Bratislave. Hoci som bol prijatý na všetky z nich, rozhodnutie padlo na Prírodovedeckú fakultu. Nadobudol som totiž akúsi chuť rozvinúť  svoje prírodovedné vzdelanie. Vysokoškolské štúdium v odbore Environmentalistika som sa snažil využiť podľa možností na maximum. Spoznal som skvelých ľudí, ktorí mi otvorili brány do dosiaľ neznámych miest v tomto odvetví. Bakalársku prácu som venoval výskumu strapiek pod profesorom Petrom Fedorom resp. doktorkou Martinou Zvaríkovou. Následne som sa predsa len rôznymi cestami dopracoval k obľúbeným mravcom a pokračoval v ich štúdiu v rovine diplomovej práce. Téma sa venovala spoločenstvám mravcov Prírodnej rezervácie Šúr a vznikla pod vedením profesorky Milady Holecovej. Rozšírené vzdelanie ukončené titulom Mgr. som považoval znovu za akýsi vrchol a znovu som sa pohrával s myšlienkou preraziť v podnikateľskom sektore. Zmes rôznych okolností ma však prehovorila na bláznivý nápad a nastúpil som na doktorandské štúdium. Štyri roky som tak mal možnosť naplno rozvíjať svoje vedecké myšlienky a to vypracúvaním cieľov dizertačnej práce  zameranej na život mravcov v prostredí pieskových dún Záhoria. Bol to zároveň čas, kedy som zintenzívnil cestovanie po svete, čo šlo ruka v ruke so získavaním množstva skúseností. Pomáhal mi aj neustály rozvoj chovateľstva. Myslím si, že pozorovania živočíchov v zajatí mi umožnili dať „iný pohľad na vec“ množstvu teoretických poznatkov získaných z literatúry. Úspechy v chovateľstve boli aj cestou na najväčšie medzinárodné výstavy zvierat v Európe, kde dosiaľ pravidelne vystavujem. Množstvo skúseností sa mi podarilo získať aj aktívnym zapájaním sa do projektov LIFE, ktoré sa radia k najvýznamnejším európskym finančným schémam zameraných na ochranu prírody a rozvoj regiónov. Doktorandské štúdium som ziskom titulu PhD. úspešne dokončil v lete pandémiou skúšanom roku 2020.  

Po doktorandskom štúdiu mi bolo umožnené zostať pracovať na Katedre zoológie PriF UK, kde sa ako vedecký pracovník venujem riešeniu prírodovedných problémov vyplývajúcich z projektov LIFE. Súbežne sa v rámci možnosti snažím naďalej rozširovať poznanie o mravcoch primárne z územia Slovenska. Zameriavam sa na ich bionómiu – čiže skúmam nielen čo-to o ich ekologických vzťahoch s okolitým svetom, ale snažím sa odhaliť aj tajomstvá o ich spôsobe života. V praktickej rovine som odborný rozmer rozšíril na zameranie sa na ekológiu hmyzu všeobecne. Hoci ide o mimoriadne rozsiahlu interdisciplinárnu oblasť, ťažisko orientujem na život organizmov v pôde a opeľovače. V oboch prípadoch mám za to, že ide o oblasti prírodovedného štúdia s praktickým, priamym a nezanedbateľným dosahom na aktivity a život človeka. Aj z toho dôvodu mám snahu zapájať sa do rôznych iniciatív a projektov v tejto oblasti a vložiť do nich svoju odbornú spôsobilosť. Rád by som tak prepojil laickú a akademickú verejnosť, nakoľko si myslím, že medzi vedou a ostatnou spoločnosťou dlhodobo vzniká zbytočne hlboká priepasť. Našiel som sa v písaní náučných príspevkov v časopisoch určených pre záhradkárov (samostatná rubrika v časopise Záhrada) a v iných podobných periodikách. Baví ma aj spolupráca na tvorbe edukačných materiálov pre študentov a širšie publikum (napr. spolupráca s BSK) Skúsenosti sa pokúšam uplatniť aj v trendoch rozvoja zelenej infraštruktúry a to v rôznych jeho úrovniach (napr. EIA, Suitably qualified ecologist pre BREEAM a pod.). Na lokálnej úrovni som riadnym členom Združenia priateľov herpetofauny, v európskom meradle napr. v European Society of Scientists and Experts for Nature Conservation (ESSENCE). Naďalej dopomáham v organizácii podujatí AkvaTera, kde dohliadam na zdravotný stav, manipuláciu so  živočíchmi a dodržiavanie platnej legislatívy. V tejto rovine som aj členom jednej z najvýznamnejších teraristických organizácii na svete DGHT (Deutsche Gesellschaft für Herpetologie und Terrarienkunde).  V súčasnosti žijem aj naďalej vo svojom rodisku – v  bratislavskej Rači. Slovensko som si obľúbil svojim malým dielom sa snažím spraviť z neho lepšie miesto pre život. Rozhodne preto neuvažujem o odchode z tejto krajiny.