Rastlinné bioaktívne terárium - projekt Celestis
Už v úvode sa ospravedlňujem za trochu nejasné pomenovanie predloženého terária. Asi najvýstižnejšie je "rastlinné terárium", napokon je to terárium, v ktorom nie sú (cielene) exponované živočíchy t.j. jeho účelom nie je vytvoriť podmienky ku chovu konkrétnych druhov živočíchov. Zároveň však nejde o úplné paludárium, pretože hoci obsahuje mokraďový habitat, nie je v ňom otvorená hladina vody, ale ani prietokový vodný režim. Definíciu bioaktívneho terária to napokon spĺňa, hoc v ňom nie sú makroskopické živočíchy, ale mikrobiálne kultúry stabilizujúc toto umelo vytvorené prostredie by sme v ňom rozhodne našli.
Rozhodnutie vybudovať toto terárium padlo niekedy na konci roku 2020. Koronavírus zúril a ja som si zariaďoval nové bývanie. Nakoľko ide o malý byt, dumal som, aký prvok zvoliť, aby som ho dokázal koncepčne predeliť na viacero častí. Hoci som už od začiatku vedel, že týmto prvkom bude terárium - skutočne som sa pokúsil zvážiť aj iné možnosti pre naplnenie tejto interiérovej vízie. Napríklad akvárium. Nakoľko veľa cestujem, bolo mi jasné, že o ryby a zložitejšie terária sa mi nebude mať dlhodobo kto postarať.
Pokúsil som sa teda na základe doterajších skúseností zostrojiť terárium, ktoré spĺňalo tieto vlastnosti:
1. Jeho počiatočné náklady budú primerane stráviteľné.
2. Vizuálne bude atraktívne celoročne.
3. Dokáže zvládnuť minimálne 10 dní bez zásahu a to aj v prípade zlyhania techniky.
4. Bude technicky jednoduché, žiaden automatizovaný overkill (v súlade s bodom 1).
5. Vytvorí podmienky pre zaujímavé ekologické pokusy a dá mi dosial nepoznané skúseností a chuť do ďalších projektov.
Predbehnem možno čas, ale takto vyzerá terárium v čase písania článku - júl 2023, čiže približne dva a pol roka po založení. Zo srandy som ho totiž nechal "na samovývoj", čoho výsledkom je rašelinník rastúci vyše 13 centímetrov do výšky a plavúnky pokúšajúce sa zakoreniť o sklo.
Ale pekne poporiadku.....
Terárium je postavené na skrinke Kallax od IKEA. Ide vlastne o tri segmenty policového systému rozmerov 77x41 cm, ktoré som zmontoval k sebe a prekryl dodatočnou doskou. Hoci nejde o obzvlášť pevný nábytok, vedel som, že terárium a jeho objem nebude ťažký a tak som vyhodnotil, že riešenie bude dostatočné. Samotné terárium má rozmer 124x39x50 (d x š x v) cm, pričom sa na strope nachádza menší výrez pre potreby vetrania, niekoľko technických otvorov a z jednej bočnej strany dvierka, ktoré sa vysúvajú formou gilotíny. Ide o bezpochyby netradičné riešenie a každému teraristovi je jasné, že takéto terárium nemôže pre slabší vetrací cyklus slúžiť na chov zvierat.
Nákres pre môjho sklenára vyzeral dosť prostoducho. Je to skúsený človek a už si na moje výstrelky tak trochu zvykol. Za všetky terária mu zo srdca ďakujem (Sklocel, Nitra), už len škoda, že sa tvorbe terárií prestal venovať. Netuším, kde nájdem iného majstra na podobné srandy. Len pre inšpiráciu, vždy som mu svoje nákresy doručoval formou kresby v Google SketchUp.
A tu je hotové, po prvýkrát osadené terárium. Okrem terária samotného som si nechal u sklára vyrobiť aj tri sklenené "akváriá", ktoré zapasovali do pozícií v Kallax systéme s nainštalovaným osvetlením. Prečo, zistíte neskôr.
Interiér terária som vybudoval z ozaj lacnejších materiálov. Ako som písal v úvode, nemohol som si dovoliť flexiť využitím rôznych modernejších riešení, aby som následne očaril davy na TikToku. A tak som využil to, čo bolo. Plánoval som reliéf, ktorý sa bude z rohu terária bližšieho ku skrinkám zvažovať, čím mal vzniknúť gradient vlhkosti pre rôzne potreby rastlín a rozvoj biotopu v priestore. Vzhľadom na to, že víziou bolo vytvoriť akúsi mokraď, alebo breh mokrade, v skutočnosti sa rátalo v teráriu s prítomnosťou vody, ktorá bola na hranici povrchu substrátu, alebo tesne pod nim. Proste, prečo by sme si veci zjednodušovali, ale to je čaro hobby zvaného teraristika. Nakoľko tam z princípu nemohol byť vložený filter (vodu som chcel stojatú, podobne ako v mokradi), bolo potrebné vložiť pasívny filtračný prvok. V tomto smere sa mi osvedčil zeolit. Ide o horninu, ktorá sa využíva vo filtračných systémoch vďaka svojim vlastnostiam tzv. molekulových sietí, do ktorých sa zachytávajú makroskopickejšie molekuly. V paludáriu sa zvyknú spoločne s aktívnym uhlím využívať ako istý stabilizačný prvok, ktorý zachytáva prebytky živín, prípadne rôznych škodlivých chemikálií. Ten som ukryl do akejsi krabice vytvorenej z mriežky predávanej ako súčasť kazetového stropu. Je to pevná plastová mriežka, jej rezanie je ľahké a využitie v podobných teráriách nenahraditeľné. Ako pozadie zakrývajúce bielu stenu skrinky som využil korok. Tento typ korku používam rád - kúpite ho ako korkový obklad. Vďaka úprave sa poľahky prilepí pomocou akváriového silikónu.
Počiatočný reliéf a prvé osadenie substrátu.
Viditeľná nálož zeolitu ukrytá pod filtračnou mriežkou. Nános substrátu položený na mriežku bol oddelený filtračnou vatou, aby nedochádzalu k prepadu materiálu.
Terárium s dotvoreným reliéfom. Kamaráti sa mi smiali, že to u mňa vyzerá ako v labáku. Raz darmo, biela zväčšuje priestor a to je to, čo jednoizbové byty potrebujú. Chcel som touto fotografiou vyjadriť zmysel terária - napravo sa nachádza pracovný stôl s počítačom, naopak, naľavo od terária jedálenský pult a vchod do kuchyne.
V teráriu je použítý vlastnoručne namiešaný substrát, ktorý pozostáva z rašeliny, borovicovej kôry nižšej frakcie, rašelinníku, aktívneho uhlia a jemnej prímesy substrátu, ktorý mi vytvárajú mnohonôžky chované v zajatí (ich hovienka).
Takto založené terárium bolo potrebné nechať odstáť. Doslova. Do čerstvo založené terária nikdy nesadím rastliny. Netreba sa nikam ponáhľať. Vložené drevo pochádza z lesa a ide o slnkom vytvrdnutý padnutý konár z dubu. Ten, takto vložený do terária, prekoná behom asi troch týždňov niekoľko fáz rastu plesní. Zvyčajne sa prv objavia biele vláknité plesne, ktoré však po pár dňoch miznú a následne sa lokálne vytvorí zeleno-modrá pleseň, ktorá tiež samovolne mizne po zhruba dvoch týždňoch. Počas celej doby tohto zretia terárium pravidelne rosím a udržiavam vlhké. Tento čas sa dá využiť na rôzne aktivity ohľadom jeho dokončovania. V mojom prípade som nainštaloval rosiaci systém MistKing 4.0, ktorého systém je uložený v uzatváracej skrinke za teráriom. Hoci ho aktívne nepoužívam, slúži mi ako poistka pre prípad, že budem odcestovaný dlhšie. V opačnom prípade sa snažím vždy rosiť ručne. Hlavný dôvod je ten, že tak dokážem rosiť individuálne rôzne miesta v teráriu tak, aby bola všade požadovaná vlhkosť povrchov. Rosiaci systém v členitých teráriách môže premokrovať niektoré stanovištia a tak pozmeniť rozvíjajúci sa ekosystém iným smerom, ako si prajeme. Nainštalovaný bol aj systém pre tvorbu hmly a osvetlenie. Osvetlenie som zvolil low-cost riešenie v podobe viacerých panelov Tommi LED. Na terárium totiž mieri okno s južnou expozíciou a tak som potreboval mať možnosť účinnej regulácie svitu v ňom. Celý systém je riadený cez WiFi časovače a na terárium mieri bezpečnostná kamera. Strop terária pokrýva kryt vyrobený z 10 mm lamino dosiek s vetracou mriežkou. Áno, slabé vetranie, hanba mi.
Terárium po prvom osadení rastlinami. Nazval by som to experimentálny mix. Ako mach bol spočiatku použitý náš bežný Hypnum cupressiforme, ktorý rastie kade-tade po Slovensku. Je to mach, ktorého využitie som si v teráriách obľúbil. Pod dobrým svetlom rastie veľmi ochotne. Postupne sa začala zapĺňať aj expozícia preparátov pod teráriom.
V úvode som spomínal, že každé terárium je pre mňa akýsi experiment a priestor nové nezmysly. V tomto som akoby simuloval okraj mokrade, ktorý je v prírode často tvorený zakrpatenými drevinami. Často sú to rôzne brezy, vŕby, prípadne ihličnany, ktoré v náročných podmienkach živoria. Tak prečo také bonsaje neskúsiť v teráriu? Druhovú skladbu neprezradím, ale tak posúďte sami. Divoká a náročne odfotiteľná myšlienka.
Predná stena, ktorú tvorí aj z boku dvierkami nezmrzačené číre sklo.
Zadná stena s otváraním na gilotínu. Tvorbu pántov som nechcel riskovať, nemám s tým dobré skúsenosti. Toto riešenie je síce trochu nepraktické, ale terárium otváram doslova raz týždenne - takže som ochotný to strpieť.
Mach to hneď využil a začal bujnieť - zapáčilo sa mu natoľko, až sa chcel rozmnožiť spórami.
Rast machu zhruba po mesiaci od "posadenia". Ak má tento druh priestor, dokáže rásť veľmi rýchlo.
A ešte pohľad z boku. Bohužiaľ, predikcie sa naplnili a zakrpatené dreviny síce poťažmo prežívali v tomto prostredí, no vyzeralo to ozaj divne. Budem s tým aj naďalej experimentovať, no pre tento typ terária si vyhradím samostatný projekt, kde zúžitkujem dosiahnuté skúsenosti. Aj preto som ich krátko po tejto fotke z terária odstránil a vykonal niekoľko zmien. Zmizli aj niektoré rastliny, a naopak, pribudli ďalšie plavúnky + rašelinník. Rašelinník totiž rastie v podmáčanom prostredí lepšie ako spomínaný Hypnum, ktorému v takýchto podmienkach začnú hnednúť spodné časti a nevyzerá to potom v teráriu pekne.
Priznám sa, že sám som bol sklamaný, ako to terárium odrazu vyzeralo nudne. Vedel som však, že keď plavúnky vybujnejú, bude to riadna divočina. Stačilo už len čakať. Takýto pohľad však zahrial každý jeden chladný zimný večer. Obzvlášť som čakal, čo spraví Selaginella erythropus, ktorá sa rada po teráriu premiestňuje a hľadá si tak svoje obľúbené miesto.
Ak poznáte kultovú rozprávku Princezná Mononoke, isto hravo spoznáte tieto postavičky. Ide o lesných duchov Kodama. Zohnal som tieto figúrky cez Etsy. Sú fluorescenčné, čiže po nabití svetlom ešte chvíľu silne svietia. Náhodne som ich rozmiestnil zhruba 20 po teráriu, čo malo za následok efektné večerné divadlo. Troška teráriový gýč, ale ako chvíľkové potešenie to bolo ozaj pekné a určite odporúčam.
Ako vidno na poslednom obrázku, terárium bolo riadne prerastené papraďami, plavúnkami a machom. Tak som sa rozhodol ho trochu preriediť a hlavne odstrániť velkolisté paprade, ktoré bránili prieniku svetla. Bol to trochu drastický zásah, no terárium sa prehuplo do novej éry. Éry, kde dominujú Selaginelly. Mach Hypnum bol taktiež viac nahradený rašelinníkom. Doplnené boli aj slezinníky a nový kus dreva. Detailný snímok poukazuje, ako sa zvýšila "farebnosť" vegetácie krátko po rozrastení.
Ak si myslíte, že máte doma málo rastlín - ponúkam istú inšpiráciu. Raz darmo, rastliny, aspoň v mojom prípade, vytvárajú skvelé well-being parametre pre častý home-office. Prepáčte mi za toľko anglických výrazov, no lepšie sa mi to nedarilo vyjadriť. Prácu za počítačom si aspoň človek občasne preruší za účelom rosenia, strihania a polievania.
Na záver použijem fotografie, ktoré sa objavili v úvode. Je na nich vidieť kompletne zarastené terárium. Cítim v kostiach, že toto bude jeho vegetačný vrchol a od tohto momentu to s ním pôjde už len dolu vodou. Nedostatok miesta si vyžiada svoju daň, tak ako aj letné podmienky, ktoré zvyčajne nepríjemne zvyšujú aj teploty v teráriu (iba žeby ide klíma na maximum). Uvidíme. Doplním sem potom aktualizácie, ktoré poukážu na to, či terárium leto prežilo, alebo či som sa rozhodol pre jeho prestavbu. Už dlhšie nad ňou rozmýšľam. Každopádne, terárium splnilo svoj účel. Na jeseň naplní svoj tretí rok, čo je na rastlinné terárium pomerne slušná existenčná doba. Potešilo každú návštevu tohto obydlia a v prvom rade tešilo aj mňa každým jedným pohľadom. Náklady na jeho prevádzku sú minimálne. Rosím ho približne raz týždenne a svieti sa v ňom približne 7 až 11 hodín denne. Schválne som technické a ekologické detaily zakryl dúškom tajomstva, napokon, mnohé veci sa nedajú napísať a musí na ne prísť pestovateľ vlastnou skúsenosťou, pokusom-omylom a rokmi skúšaní. Možno sa niekto pýta, prečo sa toto terárium volá Celestis? Nuž, som fanúšikom seriálu Stargate a to slovo sa mi páči. Nemá to žiaden hlbší význam.
Rozhodnutie vybudovať toto terárium padlo niekedy na konci roku 2020. Koronavírus zúril a ja som si zariaďoval nové bývanie. Nakoľko ide o malý byt, dumal som, aký prvok zvoliť, aby som ho dokázal koncepčne predeliť na viacero častí. Hoci som už od začiatku vedel, že týmto prvkom bude terárium - skutočne som sa pokúsil zvážiť aj iné možnosti pre naplnenie tejto interiérovej vízie. Napríklad akvárium. Nakoľko veľa cestujem, bolo mi jasné, že o ryby a zložitejšie terária sa mi nebude mať dlhodobo kto postarať.
Pokúsil som sa teda na základe doterajších skúseností zostrojiť terárium, ktoré spĺňalo tieto vlastnosti:
1. Jeho počiatočné náklady budú primerane stráviteľné.
2. Vizuálne bude atraktívne celoročne.
3. Dokáže zvládnuť minimálne 10 dní bez zásahu a to aj v prípade zlyhania techniky.
4. Bude technicky jednoduché, žiaden automatizovaný overkill (v súlade s bodom 1).
5. Vytvorí podmienky pre zaujímavé ekologické pokusy a dá mi dosial nepoznané skúseností a chuť do ďalších projektov.
Predbehnem možno čas, ale takto vyzerá terárium v čase písania článku - júl 2023, čiže približne dva a pol roka po založení. Zo srandy som ho totiž nechal "na samovývoj", čoho výsledkom je rašelinník rastúci vyše 13 centímetrov do výšky a plavúnky pokúšajúce sa zakoreniť o sklo.
Ale pekne poporiadku.....
Terárium je postavené na skrinke Kallax od IKEA. Ide vlastne o tri segmenty policového systému rozmerov 77x41 cm, ktoré som zmontoval k sebe a prekryl dodatočnou doskou. Hoci nejde o obzvlášť pevný nábytok, vedel som, že terárium a jeho objem nebude ťažký a tak som vyhodnotil, že riešenie bude dostatočné. Samotné terárium má rozmer 124x39x50 (d x š x v) cm, pričom sa na strope nachádza menší výrez pre potreby vetrania, niekoľko technických otvorov a z jednej bočnej strany dvierka, ktoré sa vysúvajú formou gilotíny. Ide o bezpochyby netradičné riešenie a každému teraristovi je jasné, že takéto terárium nemôže pre slabší vetrací cyklus slúžiť na chov zvierat.
Nákres pre môjho sklenára vyzeral dosť prostoducho. Je to skúsený človek a už si na moje výstrelky tak trochu zvykol. Za všetky terária mu zo srdca ďakujem (Sklocel, Nitra), už len škoda, že sa tvorbe terárií prestal venovať. Netuším, kde nájdem iného majstra na podobné srandy. Len pre inšpiráciu, vždy som mu svoje nákresy doručoval formou kresby v Google SketchUp.
A tu je hotové, po prvýkrát osadené terárium. Okrem terária samotného som si nechal u sklára vyrobiť aj tri sklenené "akváriá", ktoré zapasovali do pozícií v Kallax systéme s nainštalovaným osvetlením. Prečo, zistíte neskôr.
Interiér terária som vybudoval z ozaj lacnejších materiálov. Ako som písal v úvode, nemohol som si dovoliť flexiť využitím rôznych modernejších riešení, aby som následne očaril davy na TikToku. A tak som využil to, čo bolo. Plánoval som reliéf, ktorý sa bude z rohu terária bližšieho ku skrinkám zvažovať, čím mal vzniknúť gradient vlhkosti pre rôzne potreby rastlín a rozvoj biotopu v priestore. Vzhľadom na to, že víziou bolo vytvoriť akúsi mokraď, alebo breh mokrade, v skutočnosti sa rátalo v teráriu s prítomnosťou vody, ktorá bola na hranici povrchu substrátu, alebo tesne pod nim. Proste, prečo by sme si veci zjednodušovali, ale to je čaro hobby zvaného teraristika. Nakoľko tam z princípu nemohol byť vložený filter (vodu som chcel stojatú, podobne ako v mokradi), bolo potrebné vložiť pasívny filtračný prvok. V tomto smere sa mi osvedčil zeolit. Ide o horninu, ktorá sa využíva vo filtračných systémoch vďaka svojim vlastnostiam tzv. molekulových sietí, do ktorých sa zachytávajú makroskopickejšie molekuly. V paludáriu sa zvyknú spoločne s aktívnym uhlím využívať ako istý stabilizačný prvok, ktorý zachytáva prebytky živín, prípadne rôznych škodlivých chemikálií. Ten som ukryl do akejsi krabice vytvorenej z mriežky predávanej ako súčasť kazetového stropu. Je to pevná plastová mriežka, jej rezanie je ľahké a využitie v podobných teráriách nenahraditeľné. Ako pozadie zakrývajúce bielu stenu skrinky som využil korok. Tento typ korku používam rád - kúpite ho ako korkový obklad. Vďaka úprave sa poľahky prilepí pomocou akváriového silikónu.
Počiatočný reliéf a prvé osadenie substrátu.
Viditeľná nálož zeolitu ukrytá pod filtračnou mriežkou. Nános substrátu položený na mriežku bol oddelený filtračnou vatou, aby nedochádzalu k prepadu materiálu.
Terárium s dotvoreným reliéfom. Kamaráti sa mi smiali, že to u mňa vyzerá ako v labáku. Raz darmo, biela zväčšuje priestor a to je to, čo jednoizbové byty potrebujú. Chcel som touto fotografiou vyjadriť zmysel terária - napravo sa nachádza pracovný stôl s počítačom, naopak, naľavo od terária jedálenský pult a vchod do kuchyne.
V teráriu je použítý vlastnoručne namiešaný substrát, ktorý pozostáva z rašeliny, borovicovej kôry nižšej frakcie, rašelinníku, aktívneho uhlia a jemnej prímesy substrátu, ktorý mi vytvárajú mnohonôžky chované v zajatí (ich hovienka).
Takto založené terárium bolo potrebné nechať odstáť. Doslova. Do čerstvo založené terária nikdy nesadím rastliny. Netreba sa nikam ponáhľať. Vložené drevo pochádza z lesa a ide o slnkom vytvrdnutý padnutý konár z dubu. Ten, takto vložený do terária, prekoná behom asi troch týždňov niekoľko fáz rastu plesní. Zvyčajne sa prv objavia biele vláknité plesne, ktoré však po pár dňoch miznú a následne sa lokálne vytvorí zeleno-modrá pleseň, ktorá tiež samovolne mizne po zhruba dvoch týždňoch. Počas celej doby tohto zretia terárium pravidelne rosím a udržiavam vlhké. Tento čas sa dá využiť na rôzne aktivity ohľadom jeho dokončovania. V mojom prípade som nainštaloval rosiaci systém MistKing 4.0, ktorého systém je uložený v uzatváracej skrinke za teráriom. Hoci ho aktívne nepoužívam, slúži mi ako poistka pre prípad, že budem odcestovaný dlhšie. V opačnom prípade sa snažím vždy rosiť ručne. Hlavný dôvod je ten, že tak dokážem rosiť individuálne rôzne miesta v teráriu tak, aby bola všade požadovaná vlhkosť povrchov. Rosiaci systém v členitých teráriách môže premokrovať niektoré stanovištia a tak pozmeniť rozvíjajúci sa ekosystém iným smerom, ako si prajeme. Nainštalovaný bol aj systém pre tvorbu hmly a osvetlenie. Osvetlenie som zvolil low-cost riešenie v podobe viacerých panelov Tommi LED. Na terárium totiž mieri okno s južnou expozíciou a tak som potreboval mať možnosť účinnej regulácie svitu v ňom. Celý systém je riadený cez WiFi časovače a na terárium mieri bezpečnostná kamera. Strop terária pokrýva kryt vyrobený z 10 mm lamino dosiek s vetracou mriežkou. Áno, slabé vetranie, hanba mi.
Terárium po prvom osadení rastlinami. Nazval by som to experimentálny mix. Ako mach bol spočiatku použitý náš bežný Hypnum cupressiforme, ktorý rastie kade-tade po Slovensku. Je to mach, ktorého využitie som si v teráriách obľúbil. Pod dobrým svetlom rastie veľmi ochotne. Postupne sa začala zapĺňať aj expozícia preparátov pod teráriom.
V úvode som spomínal, že každé terárium je pre mňa akýsi experiment a priestor nové nezmysly. V tomto som akoby simuloval okraj mokrade, ktorý je v prírode často tvorený zakrpatenými drevinami. Často sú to rôzne brezy, vŕby, prípadne ihličnany, ktoré v náročných podmienkach živoria. Tak prečo také bonsaje neskúsiť v teráriu? Druhovú skladbu neprezradím, ale tak posúďte sami. Divoká a náročne odfotiteľná myšlienka.
Predná stena, ktorú tvorí aj z boku dvierkami nezmrzačené číre sklo.
Zadná stena s otváraním na gilotínu. Tvorbu pántov som nechcel riskovať, nemám s tým dobré skúsenosti. Toto riešenie je síce trochu nepraktické, ale terárium otváram doslova raz týždenne - takže som ochotný to strpieť.
Mach to hneď využil a začal bujnieť - zapáčilo sa mu natoľko, až sa chcel rozmnožiť spórami.
Rast machu zhruba po mesiaci od "posadenia". Ak má tento druh priestor, dokáže rásť veľmi rýchlo.
A ešte pohľad z boku. Bohužiaľ, predikcie sa naplnili a zakrpatené dreviny síce poťažmo prežívali v tomto prostredí, no vyzeralo to ozaj divne. Budem s tým aj naďalej experimentovať, no pre tento typ terária si vyhradím samostatný projekt, kde zúžitkujem dosiahnuté skúsenosti. Aj preto som ich krátko po tejto fotke z terária odstránil a vykonal niekoľko zmien. Zmizli aj niektoré rastliny, a naopak, pribudli ďalšie plavúnky + rašelinník. Rašelinník totiž rastie v podmáčanom prostredí lepšie ako spomínaný Hypnum, ktorému v takýchto podmienkach začnú hnednúť spodné časti a nevyzerá to potom v teráriu pekne.
Priznám sa, že sám som bol sklamaný, ako to terárium odrazu vyzeralo nudne. Vedel som však, že keď plavúnky vybujnejú, bude to riadna divočina. Stačilo už len čakať. Takýto pohľad však zahrial každý jeden chladný zimný večer. Obzvlášť som čakal, čo spraví Selaginella erythropus, ktorá sa rada po teráriu premiestňuje a hľadá si tak svoje obľúbené miesto.
Ak poznáte kultovú rozprávku Princezná Mononoke, isto hravo spoznáte tieto postavičky. Ide o lesných duchov Kodama. Zohnal som tieto figúrky cez Etsy. Sú fluorescenčné, čiže po nabití svetlom ešte chvíľu silne svietia. Náhodne som ich rozmiestnil zhruba 20 po teráriu, čo malo za následok efektné večerné divadlo. Troška teráriový gýč, ale ako chvíľkové potešenie to bolo ozaj pekné a určite odporúčam.
Ako vidno na poslednom obrázku, terárium bolo riadne prerastené papraďami, plavúnkami a machom. Tak som sa rozhodol ho trochu preriediť a hlavne odstrániť velkolisté paprade, ktoré bránili prieniku svetla. Bol to trochu drastický zásah, no terárium sa prehuplo do novej éry. Éry, kde dominujú Selaginelly. Mach Hypnum bol taktiež viac nahradený rašelinníkom. Doplnené boli aj slezinníky a nový kus dreva. Detailný snímok poukazuje, ako sa zvýšila "farebnosť" vegetácie krátko po rozrastení.
Ak si myslíte, že máte doma málo rastlín - ponúkam istú inšpiráciu. Raz darmo, rastliny, aspoň v mojom prípade, vytvárajú skvelé well-being parametre pre častý home-office. Prepáčte mi za toľko anglických výrazov, no lepšie sa mi to nedarilo vyjadriť. Prácu za počítačom si aspoň človek občasne preruší za účelom rosenia, strihania a polievania.
Na záver použijem fotografie, ktoré sa objavili v úvode. Je na nich vidieť kompletne zarastené terárium. Cítim v kostiach, že toto bude jeho vegetačný vrchol a od tohto momentu to s ním pôjde už len dolu vodou. Nedostatok miesta si vyžiada svoju daň, tak ako aj letné podmienky, ktoré zvyčajne nepríjemne zvyšujú aj teploty v teráriu (iba žeby ide klíma na maximum). Uvidíme. Doplním sem potom aktualizácie, ktoré poukážu na to, či terárium leto prežilo, alebo či som sa rozhodol pre jeho prestavbu. Už dlhšie nad ňou rozmýšľam. Každopádne, terárium splnilo svoj účel. Na jeseň naplní svoj tretí rok, čo je na rastlinné terárium pomerne slušná existenčná doba. Potešilo každú návštevu tohto obydlia a v prvom rade tešilo aj mňa každým jedným pohľadom. Náklady na jeho prevádzku sú minimálne. Rosím ho približne raz týždenne a svieti sa v ňom približne 7 až 11 hodín denne. Schválne som technické a ekologické detaily zakryl dúškom tajomstva, napokon, mnohé veci sa nedajú napísať a musí na ne prísť pestovateľ vlastnou skúsenosťou, pokusom-omylom a rokmi skúšaní. Možno sa niekto pýta, prečo sa toto terárium volá Celestis? Nuž, som fanúšikom seriálu Stargate a to slovo sa mi páči. Nemá to žiaden hlbší význam.
