Výroba a prevádzka paludária malých rozmerov

Počas môjho skromného chovateľského pôsobenia som mal možnosť vyrobiť a používať možno stovky rôznych typov chovných ubikácií. Za najvyššie méty som však vždy pokladal teráriá, ktoré zohľadňujú azda čo najviac prírodných aspektov a síce, okrem prírodného vzhľadu aj reálne fungujúce ekologické funkcie mikro-ekosystému. Moje prvé teráriá obsahujúce vlhké podmienky nepatrili medzi ukážkové a pri spätnom pohľade vyzerajú smiešne, neohrabane a v mnohých smeroch až nepochopiteľne riešené. Hoci by mnohí nad ich riešením zalomili rukami a sklonili hlavy, výrobu ani jedného z nich neľutujem a budem rád, ak ich ešte mnoho v budúcnosti pribudne. Dôvodom je, že terária týchto špecifík nepatria medzi také, o ktorých vám stačí prečítať si jeden či dva články na internete. Môžete si byť istí, že tie špičkovo vyzerajúce terária, podobajúc sa na hotové umelecké diela, nie sú prvotinami ich autorov. Niečo o tom určite vedia aj akvaristi, kde k dosiahnutiu vzhľadu akvária v súlade s trendami medzinárodných výstav aqua-scapingu vyžaduje značné skúsenosti (a nemalé finančné prostriedky). Preto by som aj touto formou rád prehovoril k ľuďom, ktorí sa chystajú pustiť do výroby komplikovanejších terárií, aby nesmútili pri tom množstve nezdarov, ktoré ich budú sprevádzať. Patrí to k tomu. Dôležité je mať svoj ideál, ktorý chcete dosiahnuť a učiť sa z vlastných chýb.

Jedno z mojich prvých tropických terárií. Hoci sa môže zdať estetické, snáď každý obsiahnutý prvok je nezmysel, ktorý by som už druhý krát nespravil.

Aj z tohto dôvodu dávam väčšine mojich terárií prívlastok experimentálne. Pokiaľ sa má chovateľ resp. pestovateľ niečo naučiť, aspoň v mojom prípade je to najlepšia cesta. Po niekoľkých pokusoch som sa však rozhodol, že vyskúšam vyrobiť paludárium, ktoré už bude testovať ostrú prevádzku malého výrezu prírody. Zvolil som si malé rozmery teráriá – 45x45x45 cm, s netradičným typom otvárania dvierok – na gilotínu. Niekomu sa to môže zdať čudné, ale ja som si tento typ otvárania obľúbil najmä z dôvodu, že pohľad do terária je prakticky nerušený a pri využití vhodných líšt nevznikajú ani nežiadúce medzery. Vetranie bolo vyriešené „do kríža“ resp. sieťka v prednej časti a sieťka na strope v zadnej časti terária. Usúdil som, že pri teráriu týchto rozmerov nebude potrebné využitie dodatočných ventilátorov. Osvetlenie ohrieva vzduch v hornej časti terária a vychádza von hore, pričom je kontinuálne dopĺňaný vzduchom cez prednú časť. U väčších rozmerov je však použitie doplnkového vetráčika odporúčané. Veľké vetracie otvory naopak môžu spôsobiť nestálosť podmienok vo vnútri terária, najmä nežiadúce presýchanie pestovaného machu a iných vlhkomilných rastlín prevažne v horných častiach terária.

Terárium o rozmeroch 45x45x45 cm s otváraním na gilotínu sa zdalo byť zaujímavou alternatívou.

Miesto tradičných postupov modelovania bočných stien som sa rozhodol investovať peniaze do novinky, aby som sa tak presvedčil o tom, či reklamné slogany a veľkolepé riešenia  daných produktov nie sú len komerčným výmyslom. Ide o produkty značky Dusk Tropic označované ako Epiweb a Hygrolon. Ich presné špecifikácie nájdete na stránkach výrobcu – www.epiweb.se. V čase písania tohto článku ich cena podstatne klesla, no v čase výroby terária som sa musel veľmi po dlani škriabať, aby som si kúpu nerozmyslel. V krátkosti povedané, Epiweb je v podstate plastový materiál, ktorý je ľahko tvarovateľný a na ktorom obľubujú rásť epifytné rastliny. Uplatňuje sa teda najmú pri pestovaní orchideí a iných rastlín so vzdušnými koreňmi. Hygrolon je obdoba plastovej tkaniny, ktorá je schopná kapilárne vzlínať kvapalinu do výšky niekoľko desiatok centimetrov. Teoreticky je teda možné ju ponoriť jedným koncom do vodného rezervoáru a preniesť tak vlhkosť na iné miesto v teráriu. Oba materiály sú zároveň chemicky inertné.

Epiweb.

Hygrolon.

Bol som si zároveň vedomý toho, že terárium nie je priestranné a tieto materiály zaberajú minimum vnútorného objemu. Umiestnil som teda Epiweb na zadnú stenu terária a hygrolon na bočné steny. Oba materiály veľmi ochotne držia o sklo za použitia akvaristického silikónu. V teráriu som plánoval stojatú hladinu vody, ktorá zároveň fungovala ako drenážna vrstva. V zahraničí sa dočítate, že na oddelenie drenáže od substrátu ľudia často využívajú tzv. „egg crate“ čo sa u nás predáva ako mriežka do kazetového stropu. To je však pomerne drahé, tak som sa rozhodol využiť včelársku materskú mriežku, ktorá je tenšia, plní rovnaký účel a ešte je aj lacná. Tú som postavil na narezané plastové rúrky, pričom sa v prednej časti jednoducho prehla, prilepila o podklad a zaťažila štrkom. Drenážna vrstva slúži na to, aby pri rosení a zalievaní nestáli korene rastlín v mokrej pôde. Prebytočná voda zo substrátu jednoducho prekvapká dole. Pri tomto procese by však mohlo dôjsť k preneseniu množstva pôdnych častíc zo substrátu a tak som ako filtračné médium na včelársku mriežku priložil rozprestretú filtračnú vatu zakúpenú v akvaristike. Tú som prekryl druhou včelárskou mriežkou, aby nedošlo k jej posunu. Pôvodne som plánoval mať ponorený aj hmlovač do vodnej hladiny, čo ukazuje aj výrez v rohu včelárskej mriežky na nasledovných fotografiách. Neskôr som však s pochopiteľnými problémami s membránou od nápadu upustil a pokúšal sa prevádzkovať generátor hmly schovaný v samostatnej nádržke schovanej za drevom. Aj to však neprinieslo požadovaný efekt a neskôr som ho odstránil.

Umiestnenie Hygrolonu a Epiwebu v teráriu.

Využitie včelárskej materskej mriežky ako drenáž v paludáriu.

Až v týchto momentoch bolo možné začať budovať obsah terária.

Výzor terária sa vždy odvíja od umiestnenia dominantného prvku – prevažne dreva.

Rôzne prepletené korene vytvárajú množstvo možností k osadeniu terária. Nedostatky hravo zakryje vrstva substrátu.

Výber vhodného dreva do terária sprevádza komplikovaný subjektívny výber, ktorý minimálne v mojom prípade znamená množstvo návštev lesov. Hoci k tejto téme by som rád vytvoril samostatný článok, v krátkosti by som zhrnul, že vhodné drevá najradšej vyhľadávam počas suchej mrazivej zimy. Vhodným obdobím je samozrejme aj suché leto, no počas zimy bez prítomnosti snehu a samozrejme aj vegetácie sú drevá dobre viditeľné. Neodporúčal by som podobný zber pre terária, kde sa očakáva chov citlivejších druhov obojživelníkov a rýb. Zbieram zvyčajne korene a časti pňov vyvrátených dubov. Majú ideálny, zväčša veľmi rôznorodý tvar a drevo zvykne byť veľmi húževnaté. Čo je však dôležité, pri vyvrátení stromu tieto časti dreva schnú vo vzduchu (nedotýkajú sa vlhkej zeme) a v suchších dubových lesoch sa rozkladajú značne pomaly. Drevo je tak aj po rokoch pevné. Má však pre nás menej príjemnú vlastnosť a to vysokých obsah rôznych látok zo skupiny tanínov. Taníny sú látky, ktoré rastlina vytvára ako určitý typ ochrany proti rozkladu a konzumu. Ako príklad použijeme list stromu. Tesne po pučení má mladý list nízky obsah tanínov, nakoľko sú zložité na syntézu, podobne ako pre jedovaté živočíchy jed. Postupne počas sezóny obsah tanínov rastie, pričom dosahuje svoje maximá na jeseň. V istej forme tieto látky zabraňujú správnemu spracovaniu listu v žalúdkoch bylinožravcov a znižujú tak výživovú hodnotu listu. Bylinožravec pochopiteľne bude voliť rastliny, ktoré sú pre neho výživnejšie. Podobne aj list, ktorý na jeseň padne k zemi aby sa začal rozkladať, môže obsahovať typy tanínov, ktoré dokážu rozložiť a spracovať iba symbiotické kultúry mikroorganizmov rastliny, ktorá list vyprodukovala. Konkurenčné rastliny tak nedokážu získať živiny z tejto biomasy a rastlina ich touto formou ochraňuje pre svoje potreby. Vysoké obsahy tanínov nájdeme aj v semenách a plodoch stromov. Tradičné využitie poznajú akvaristi, ktorí si vytvárajú výluhy jelšových šišiek. Problém však nastane, ak podobný prírodný materiál dostaneme do terária, ktorý neobsahuje kompletné prirodzené cykly jednotlivých látok. Výsledný výluh môže byť časom značne toxický resp. pre osadené rastliny inhibičný. Aby som riziko znížil na minimum, rozhodol som sa tieto korene vkladať do kýbla s vodou, ktorú som pravidelne každý deň menil po dobu 1 mesiaca. Prvé dni bol výluh s minimálnou priehľadnosťou, no pri konci procesu bola voda takmer číra a bez výraznejšieho zafarbenia.  Druhá pozitívna vlastnosť tohto procesu je, že pevné drevo si vytvorí akúsi cca 1cm vrstvu vodou napučaného dreva na povrchu, na ktorú sa dobre aplikujú machy. Preto si osobne myslím, že (značne drahé) drevo z akvaristiky nemusí byť výhra pre takéto terárium, pretože aplikácia živého machu na pevný povrch dreva je náročnejšia a darí sa len v obzvlášť vlhkých teráriach. Na suchších bodoch môže byť pre mach fatálna. Pre zaujímavosť som však vložil do terária aj kusy driev, ktoré neprešli týmto procesom, no zároveň až na dva menšie korene neboli trvalo ponorené do vodnej hladiny. Ako som už spomenul, terárium bolo experimentálne a ja som chcel pozorovať, kde a ako sa bude dariť machu a rastlinám.

Ako substrát som sa rozhodol použiť modifikáciu tzv. ABG mixu. Zväčša ide o zmes kvalitnejšieho substrátu pre orchideje, rašelinníku, kvalitnej vrchoviskovej rašeliny a dreveného uhlia v pomere asi 2:1:1:1. Substrát musí byť ľahký a vzdušný, v opačnom prípade voda nebude správne pretekať do drenážnej vrstvy a korene rastlín začnú hniť v dôsledku prevládajúcich anaeróbnych procesov. Určitú dezinfekčnú poistku vytvára práve drevené uhlie. Niekoľko kúskov kôry z orchideového substrátu odporúčam ponechať bokom na finálne úpravy a vytváranie akýchsi „bariér“ medzi osadenými rastlinami.

Vloženie substrátu do terária.

Lemovanie avizovaného brehu vodnej hladiny.

Častou otázkou je výskyt plesní na dreve terária. Plesne a huby sú prakticky všade a je najskôr nemožné sa im vyhnúť. Ba čo viac, bez nich by sme ďaleko nezašli, nakoľko ohromná časť dekompozičných procesov v prírode je riadená práve činnosťou tisícov druhov húb. Tradičné kultúry plesňových prejavov na dreve v teráriu a síce povlaky zelené, modré až biele vláknitého typu sú spôsobené nestabilitou mikrohabitatu a mikrobiálneho spoločenstva v teráriu. Tieto plesne vyžadujú jednoduché, vlhké podmienky a dostatočné množstvo živín. Trpia však pomerne nízkou konkurenčnou schopnosťou a akonáhle sa podmienky v teráriu zlepšia, nastupujú iné spoločenstvá mikroorganizmov a pôvodné plesne vyradia z ekologického systému. To že sa terarista nevie zbaviť plesní je zväčša spôsobené nevhodnými podmienkami v teráriu – „lepšie“ kultúry húb v ňom nedokážu prosperovať a vytlačiť tak „horšie“ kultúry napr. v zle vetranom teráriu. Druhou možnosťou je, že nastolenie určitej mikrobiálnej rovnováhy trvá nejaký ten čas a terarista v snahe zachrániť situáciu drevo automaticky odstraňuje a nedovolí tak „lepším“ kultúram prvotné plesne konkurenčne vytlačiť. Podobný proces prebieha na čerstvom substráte či už v prírode, tak ako aj v teráriu. Tento proces môže trvať pokojne aj 3 týždne. Pokiaľ však dlhodobo plesne obrastajú prírodné dekorácie, rozhodne niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov má tento stav na svedomí slabé vetranie a s ním súvisiaci skleníkový efekt resp. „dusno“ v teráriu.

 Pleseň nepostihuje len drevo v teráriu, ale aj v prírode.

Spoločenstvám mikroorganizmov treba dať čas, aby vyradili jednoduché kultúry plesní z ekologického systému.

Pri pohľade do pripraveného terária sa neviete rozhodnúť, kde všade zasadiť rastlinu.

Je dôležité, aby počas stavby terária resp. počas jeho prípravy bol aktívne zapojený svetelný režim. Zloženie mikrobiálnej kultúry sa musí prispôsobiť podmienkam, ktoré budú v teráriu panovať dlhodobo. Nakoľko sú neodmysliteľnou súčasťou aj autotrofné sinice a riasy, svetelný režim a vlhkosť nemôžme zanedbať. Osvetlenie terária je veľmi rozsiahlou témou a sám nemám najskôr potrebné technické znalosti, aby som ich podrobne vysvetlil. V zásade však platí, že čím silnejší je svetelný zdroj, tým svetlu náročnejšie rastliny môžem v teráriu úspešne pestovať. Taktiež mach nám v zlých svetelných podmienkach neporastie. Okrem intenzity je dôležitý faktor aj spektrum. Na veľkosť tohto terária, ak počítame aktívnu výšku okolo 30-35 cm (odrátame dno a substrát) som odhadol dostatočné osvetlenie niekde na úrovni 4000-5000 lumen. Pri vyšších teráriach je výkon svetelného toku potrebné analogicky zvyšovať. Pre predstavu, slnečné žiarenie vonku dosahuje hodnoty vyššie ako 50000 lumen, v tropických oblastiach aj vyše 80000. Pre pestovanie emerzných rastlín, machu, papraďorastov a iných bežných terarijných rastlín však bohate stačia nižšie hodnoty. Žiarovka Repti Glo 5.0 od ExoTerra dosahuje hodnotu okolo 1500 lumen, takže na dostatočné osvetlenie  terária týchto rozmerov potrebujeme 3 až 4 žiarovky. Podobné hodnoty dosahujú aj T8 a LED riešenia adekvátnych rozmerov. Dbáme na to, aby malo osvetlenie dostatok modrej zložky spektra, ideálne aj červenej zložky. Za pomerne ideálne spektrum považujem osobne práve spomínaný produkt od ExoTerra. Ja som chcel vyskúšať LED riešenie, avšak z dôvodu rozpočtu som sa rozhodol siahnuť po alternatíve. Všimol som si, že akvaristi a pestovatelia rastlín v USA využívajú LED panely od firmy Beamswork. Je to čínsky produkt, ktorý existuje aj „pravý“ aj napodobenina. Výhodou je pomerne príjemné vyhotovenie a nízka cena. Nevýhodou je, že ide o produkt pre akvaristiku, kde rastliny nemajú veľa nárokov na červenú zložku spektra a teda vysoko prevyšuje modrá časť spektra. Všimol som si však, že v takto upravených teráriach pomerne úspešne rastliny rastú a tak som to riskol s tým, že ak to nebude fungovať, LED panely rozoberiem a vymením niekoľko diód v snahe upraviť spektrum. V čase písania tohto článku sú už našťastie LED panely lacnejšie a taktiež sa trh obohatil o viacero zaujímavých produktov. Odporúčal by som teda porozhliadnuť sa po nich miesto nákupu v Ázií.

LED panely značky Beamswork sa ukázali byť vo svojej cenovej kategórií pomerne kvalitné.

Rozhodol som sa, že podľa vzoru iných riešení na internete zakúpim od firmy Dusk Tropic aj ich tropickú zmes machov. Nie je to lacná záležitosť, hoci ich zmesi sú pomerne kvalitné. Princíp je znova v konkurencií a teda, zasejete zmes machov a tam, kde to vyhovuje ktorému druhu, ten na danom stanovišti sa stane dominantným a prerastie ostatné. Zdá sa však, že najväčší podiel v zmesi má rašelinník Sphagnum neznámeho druhu. Stačí ju jednoducho rozvlhčiť vo vode, ponechať niekoľko hodín a následne naniesť na vybrané miesta. Zmes nemôže byť udržiavaná mokrá, ale len vlhká. Taktiež nesmie po nanesení preschnúť. Práve tu sa nám zúročí vodou navsiaknutá vrstva na dreve, ktorá drží vlhkosť podobne ako špongia a zmierňuje vysúšanie naneseného machu. Myslím si, že podobnú substanciu z čerstvo nazbieranej zmesi rôznych druhov machu je možné vytvoriť si poľahky aj doma. Stačí „len“ poznať vhodnú kombináciu druhov. Ako si môžete všimnúť, pri nanášaní som zistil, že machu nemám dostatočné množstvo. Niektoré miesta som nanášal za pomoci štetca, inde sa osvedčilo „prskanie“ machu do terária rukou. Hrubšia vrstva tohto materiálu ľahko opadáva a odporúčam vytvárať vrstvy približne 5 mm hrubé.

Machová zmes od firmy Dusk Tropic.

Rast machu započal aj na Hygrolone.

Tri týždne po nanesení machovej zmesi.

Mach druhu Hypnum cupressiforme, ktorý sme priniesli s drevom z lesa začal rásť tiež. Ukázalo sa, že v teplotách do 27 stupňov zvláda podobné prostredie v teráriu bez problémov. Viac o tomto machu si môžete prečítať v našom článku TU.

Akvaristické rastliny pestované in vitro.

Mesiac po založení machovej zmesi došlo k osadeniu viacerými rastlinami. Efektnú hmlu vytváral fogger, ten však bol neskôr odstránený.

V tomto štádiu som terárium rosil približne 2-3x denne vodou, ktorú som získal z čerstvo napadaného snehu. Neskôr som rosil vodou, ktorú som získal z odčerpania prebytočnej vody z terária zriedenou s destilkou približne 1:3 a po osadení rastlín som do tejto vody pridával pár kvapiek hnojiva od Rataj. Rastliny som volil pomerne jednoduchou cestou pokusu a omylu. Vcelku som si obľúbil rastliny predávané v kelímkoch a síce in vitro, ktoré sú pestované (tak ako takmer všetky) emerzne a teda sú prispôsobené rásť mimo vodu vo vlhkých podmienkach. A skutočne môžem potvrdiť, že väčšine z nich sa v takto zariadených teráriach darí dobre. Tieto rastliny som použil na osadenie spodnej  časti terária, vrchné časti terária som naopak chcel testovať osadením epifytnými rastlinami, nakoľko podmienky sa ukázali byť presychavejšie ako som očakával, čo im vyhovuje. Asi by bolo zdĺhavé opisovať podmienky jednotlivých rastlín, dovolím si preto len vypísať jednoduchý zoznam použitých rastlín s krátkymi poznámkami.

In vitro:
Ammania sp. ‚Bonsai‘  – v teráriu žiaľ dlho nevydržala
Cryptocoryne pygmaea – veľmi vďačná a odolná rastlina, znáša dobre kolísanie vodnej hladiny pri brehu
Eleocharis parvula – dlhšia aklimatizácia, dobrý rast avšak nevyhovuje jej ABG mix, v štrku/piesku by však rástla OK
Hydrocotyle tripartita „Japan“ – vlhkomilná burina, zarastá steny a rozsiahle plochy, dusí iné rastliny
Lysimachia nummularia – nezničiteľná burina vhodná do väčších terárií, vytvára rozsiahle zárasty, dá sa tvarovať
Marsilea crenata – podobá sa na štvorlístok, rastie dobre s koreňmi ponorenými vo vode, vytvára rozsiahly porast
Micranthemum ‚Monte Carlo‘ – porastá vlhké dekorácie a mach, nepôsobil však príliš esteticky v tomto teráriu
Ranunculus papulentus – odolná rastlina schopná rásť vo vode aj na súši, väčšie nároky na priestor do šírky
Staurogyne repens – krásna rastlina do vlhkého prostredia s koreňmi vo vode, väčšia však pôsobila neesteticky
Utricularia graminifolia – azda nesmrtelná burina, vytvára dekoratívne intenzívne zelené vankúše na vlhkom povrchu

Iné akvaristické:
Alternanthera bettzickiana „Red“ – dekoratívne pôsobiaca rastlina, vhodná do väčších terárii s koreňmi vo vode
Bacopa monieri – v našich podmienkach žiaľ dlho nevydržala
Bucephalandra sp. – krásna skupina rastlín veľmi vhodná do vlhších miest v paludáriu, treba dávať pozor na vplyv iných rastlín, ktoré ju často udusia
Micranthemum callitrichoides ‚Cuba‘ – rastlina so širokými možnosťami využitia hlavne na okraji vodnej hladiny
Rôzne druhy akvaristických machov – opatrne s ich využitím, dokážu prerásť iné druhy machov aj na súši

Kúpené od pestovateľa Zdeněk Ježek:
Anthurium scandens v. pumila – vhodný epifyt do väčších terárií, ľahko sa rozmnožuje semenami
Biophytum sensitivum – vzhľadom atraktívna rastlina, avšak burina, rýchlo sa rozmnožuje semenami
Davallia repens – nenáročná epifytná papraď
Humata heterophylla  – nenáročná epifytná papraď
Marcgravia sp.  – pekná papraď, vyžaduje však suchšie podmienky a málo rastlinných konkurentov
Microgramma sp. Panama – nenáročná epifytná papraď
Peperomia sp. Kolumbia – v našom teráriu sa jej nedarilo na epiwebe, pravdepodobne preferuje drevo a skaly
Peperomia sp. San Augustin – v našom teráriu sa jej nedarilo na epiwebe, pravdepodobne preferuje drevo a skaly
Pyrrosia repens – pekná papraď, vyžaduje však suchšie podmienky
Sinninglia pygmae – vraj sa jej nemalo v našom teráriu páčiť, no pravideľne kvitne a aj sa rozmnožila ????
Syngonium sp. – nenáročné ľahko sa množiace rastliny

  Mesiac a pol po založení terária pribudli ďalšie rastliny.

 Marsilea crenata.

Zo zmesi machu rástli aj neznáme druhy begónií.

Huba rodu Leucocoprinus sp. – osobne som z nej nebol nadšený ale bola len 1 našťastie.

Nenápadný kvet Hydrocotyle tripartita.

V tejto fáže je už to najhoršie za nami, už stačí len vhodne strihať.

Výška rašelinníka miestami dosahovala hrúbku 4 centimetre.

Na hubu sa podobajúci eukaryotický organizmus pravdepodobne Stemonitidae na dreve.

Malá pomocníčka :-)

Schopnosť Hydrocotyle tripartita zarastať rozsiahle plochy.

Staurogyne repens.

Paprade.

Po dvoch rokoch fungovania terárium zmenilo charakter na nepoznanie. Dôvodom bolo moje ponechanie terária na osud a pozorovanie, ako dopadnú jednotlivé konkurenčné súboje medzi rastlinami. Všimnite si nápadné bližšie neurčené paprade, ktoré v teráriu vyrástli „z ničoho nič“ – pravdepodobne prišli spoločne s dekoráciami vo forme spórov a prejavili sa až teraz.

Ako si môžete všimnúť, prívlastok experimentálne si toto terárium znovu zaslúžilo. Vyskúšal som viacero riešení, získal som poznatky o množstve druhov rastlín a pozoroval viacero zaujímavých javov. Všetko toto sú práve tie skúsenosti, ktoré sú potrebné k vytváraniu a starostlivosti o podobné typy terárií. Treba priznať, že mnohé úkony a riešenia, ktoré som použil, boli možno až zbytočne komplikované a nepotrebné. Taktiež som prekonával množstvo chýb z nedbanlivosti resp. z dôvodu nedostatku času a podobne. Tak či onak, terárium tieto výkyvy, obdobia sucha, horúce leto a iné nepriaznivé javy prečkalo a po nastolení vhodných podmienok sa postupne tento malý ekosystém sám vrátil do normálu. Moderné materiály sa zdajú byť veľmi zaujímavé, avšak možno ste si všimli že samotný mach mi na nich nerástol tak ako deklarovali fotografie výrobcu. Myslím si však, že to bolo spôsobené väčším vysychaním horných vrstiev, kde nedokázala zmes založená na rašelinníku prežiť. V iných teráriach s automatickými rosiacimi systémami by to možno fungovalo obstojnejšie. Epiweb som neskôr zakryl niekoľkými kúskami kôry, čo značne pomohlo celému riešeniu z praktického aj estetického hľadiska. V súčasnosti plánujem ďalší projekt o objeme cez 200 litrov s vyššou hladinou vody. Tá v tomto malom teráriu bola doslova zazemnená vyvíjajúcimi sa machmi, tak ako je to prirodzené aj v prírode. Určite siahnem po automatickom rosení, nakoľko som sám zistil, že občasné moje zabudnutia stoja mach v teráriu doslova život. Hoci som sa nesnažil v tomto článku zachádzať do detailov, pevne verím, že mnohým z vás som poskytol potrebnú inšpiráciu do vašich pokusov v budovaní terárií.